10. október každoročne patrí Svetovému dňu duševného zdravia.  Plnohodnotné zdravie a kvalitu života nie je možné dosiahnuť bez duševného zdravia. Tento rok je Svetový deň duševného zdravia o to špecifickejší, že svet pohltila pandémia COVID-19 a jej dôsledky majú bezprostredný vplyv aj na duševné zdravie celej spoločnosti.  

Duševné zdravie stále patrí medzi podceňované a zanedbávané oblasti. Plnohodnotné zdravie a kvalitu života ale nie je možné dosiahnuť bez duševného zdravia. Svetový deň duševného zdravia, ktorý od roku 1991 každoročne pripadá na 10. októbra, je preto ideálnou pripomienkou významu duševného zdravia v kontexte celkového zdravia jedinca. 

Dôsledky sociálnej izolácie, straty zamestnania, rôzne formy obáv a prežívania strachu či úzkosti sa týkajú veľkej skupiny obyvateľstva. „Za ostatných 8 mesiacov sme svedkami prudkého nárastu úzkostných, stresom podmienených porúch. Mnoho dlhoročne stabilizovaných pacientov sa v priebehu pandémie významne zhoršilo. Na obdobnú situáciu sme ako odbor neboli náležite pripravení. Chýba nám základná zručnosť pri využívaní služieb telemedicíny, ktorá ale v starostlivosti o duševne chorých pacientov nie je všeliekom," uviedol prednosta I. psychiatrickej kliniky UNLP Košice, MUDr. Jozef Dragašek, PhD. MHA.  Dodal, že starostlivosť oň neznamená len zabezpečovanie krátkodobej či dlhodobej starostlivosti o ľudí s duševnými poruchami, ale predstavuje aj realizáciu preventívnych programov.  

Podpora duševného zdravia môže byť aj úplne jednoduchá a nenápadná. Snažme sa vo svojom okolí znižovať predsudky spájané s duševnými ochoreniami, hľadajme spôsoby, ako znížiť stres, buďme primerane aktívni, pomáhajme ľuďom vo svojom okolí zvládať prekážky každodenného života a v prípade potreby im pomôžme vyhľadať odbornú pomoc.

Na Slovensku trpí v rámci jedného roka každý deviaty obyvateľ jednou alebo viacerými typmi duševných porúch. Medzi najčastejšie patria úzkostné poruchy, depresie a poruchy súvisiace s užívaním alkoholu. Problémom duševných porúch je aj to, že ich najvyšší výskyt je práve v produktívnom veku (veková skupina 15 až 44 rokov). Sú treťou najčastejšou príčinou invalidizácie. Okrem priamych nákladov na zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie teda spôsobujú aj nepriame náklady, a to vo forme stratenej produktivity, čo na Slovensku celkovo ročne predstavuje až 2,1 miliardy EUR.

Slovensko vo financovaní starostlivosti o duševné zdravie zaostáva za rozvinutými krajinami, z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť doň investuje len čosi málo nad 3 %, pričom priemer rozvinutých krajín je na úrovni dvojnásobku. Formujúca sa reforma psychiatrickej starostlivosti by mohla vyriešiť viaceré roky neriešené pálčivé problémy odboru.

Z hľadiska záťaže na zdravie populácie, ktorú spôsobujú, sú duševné poruchy po kardiovaskulárnych, onkologických a poruchách pohybového systému momentálne na 4. mieste.  Predpokladá sa, že do roku 2030 obsadia 1. miesto v tejto nelichotivej štatistike.  

   
MUDr. Jozef Dragašek

Prednosta Dragašek uviedol, že veľmi prospešnou by bola veľká investícia do starostlivosti o duševné zdravie: „Náš zdravotný systém by vyžadoval každoročnú investíciu do starostlivosti o duševné zdravie až vo výške 170 - 230 miliónov €. Takáto investícia by bola pre spoločnosť návratná v plnej výške. Je to investícia podporujúca celú spoločnosť, dokáže zvýšiť zamestnanosť aj produktivitu ekonomiky, znížiť sociálne výdavky, znížiť riziko extrémnej chudoby, zvyšuje bezpečnosť obyvateľstva, znižuje riziko odvrátiteľných úmrtí, teda samovrážd, a zmierňuje záťaž kladenú na rodiny."